Menej halucinácií, viacej filozofovania, ale stále písané rečou ulice s množstvom svetla a lásky. Nie, porovnanie tohto autora (skromne sa nevyhlasujúceho za spisovateľa) s Matkinom by bolo urážkou Hiraxovho štýlu a odvahy. Kto iný totiž píše o láske (tretieho tisícročia), Bohu, sexe, životných pádoch a bolestiach tak smelo a nebojí sa svojimi úvahami hľadať riešenia aj pre svojich čitateľov ako on?